/úvahy po kurze TFW/
Uplynulý víkend som strávil v Dánsku učením sa teoretických a praktických podstát systému „Training for Warriors“, ktorý Martin Rooney pôvodne vytvoril pre elitných bojovníkov sveta. Po určitom čase si však uvedomil, že človek nemusí byť „fighter“, aby mal úžitok zo systému TFW. Podmienkou ale je – mať srdce bojovníka. Takže definícia bojovníka podľa TFW vyzerá nasledovne:
„Bojovník – ktokoľvek kto je pripravený pracovať tvrdo a rozvíja sám seba v boji proti každodenným výzvam života.“
A PRETO
- Niekedy bolí viac nedať si obľúbenú sladkosť, ako rána na solar (teda ak tá rána nie je od .338 Lapua Magnum).
- Niekedy bolí viac uvariť si večer quinou (2-3 krát ju premyť, zliať vodu, nabrať novú, uvariť vo veľkom hrnci, zas zliať vodu, umyť sitko, umyť hrniec, naložiť si na tanier…zjesť), ako oddrieť tvrdý sparing a dostať v ňom po hube.
- Niekedy bolí viac nedať si u babky fajný koláčik, než 45 minút na orbitreku (dobre no, to nebolí vôbec – a presne preto je vidieť toľko ľudí na tých „long way to nowhere“ trenažéroch v posilkách).
- Niekedy bolí viac nevypiť dva litre piva k mäsku na letnej grilovačke, ako odtočiť 2 hodiny na bicykli (preto toľko stále tučných cyklistov aj napriek ich enormnej námahe).
- Niekedy bolí viac ísť v záujme lepšej regenerácie spať už o 22:00, ako odmakať zničujúci interval na airbike-u (navyše ak na fb je práve večer stále toľko toho nepreskrolovaného).
- Niekedy bolí viac nájsť si raz za týždeň 2 hod čas a ísť do sauny relaxovať, ako prihodiť ďalší tréning.
- Atď.
Chápete pointu?
Realita každodenného života bolí najviac. Mám na mysli presne tie šedivé dni, keď ste (najmä) na výživu a regeneráciu SÁM. Keď vás nikto nevidí. Keď vám nikto netlieska, či nelajkuje zverejnené úspechy (medaily, fotky, výkony…). Keď nikto nedohliada a nedrží nad vami výstražný prst, alebo keď vás nikto nepovzbudzuje a nedodáva energiu pokračovať v ceste za svojím cieľom (lepšie zdravie, väčšie svaly, chudnutie, zápas atď.). Tam sa ukáže pravý bojovník. V obyčajne. Až ono preverí zápal a odhodlanie vytrvať.
Rooney pri práci s top atlétmi sveta si všimol, že väčšina z nich okrem náramnej snahy na tréningoch, vyhrávala aj svoje každodenné súboje, či už v kuchyni, alebo v otázkach regenerácie. A presne preto sú tam kde sú.
KONCEPT 164
Chcem vám predstaviť ďalšiu vychytávku TFW komunity, ktorá krásne interpretuje vyššie popísané. Odteraz číslo 164 je číslom pravého bojovníka. Čo to znamená? Poďme urobiť malú matematiku:
Deň má 24 hodín.
Týždeň má 168 hodín.
Štandardný cvičenec trénuje, ideálne, 4 krát do týždňa (aj to je už luxus). To znamená spolu cca. 4 hod/týždeň.
Štandardne dobrý tréner pri troške plánovania dokáže z týchto 4 hodín vyťažiť maximum. Dokáže klienta správne motivovať na tréningu, trochu zabaviť, nezraniť, posunúť silovo, kondične – podľa cieľov. Tréningy sú teda v réžií dobrého trénera. A teraz. Ak odpočítame od 168 hodín, ktoré máme k dispozícií týždenne na život, 4 tréningové hodiny, tak sa dostaneme k číslu 164. Woala! A tu nastáva BOJ. Práve počas oných zvyšných 164 hodín, ktoré sú pod kontrolou, či nekontrolou klienta. Tam už ON, osamelý bojovník, rozhoduje čo a kedy skonzumuje, koľko a čoho vypije, ako dlho bude spať a či si nájde čas na wellness, prípadne inú formu regenerácie (otužovanie, masáž, aktívny relax).
AKÝ MÁME PROBLÉM?
Množstvo mojich poznámok z kurzu obsahuje rôzne múdrosti, ktoré Rooney povedal. Síce o jeho prístupe k výžive budem písať zvlášť, nedá mi nespomenúť jeho simplistický pohľad na vec, ku ktorému (čím hlbšie a hlbšie sa dostávam do výživy), prichádzam aj ja.
Základná otázka teda je:
„Do we have knowledge problem?“
Myslím si, že v dnešnej dobe máme už toľko informácií o výžive, že skutočný problém (a riešenie) sa stratilo niekde v kontexte. Pár príkladov:
Naozaj má zmysel sa hádať, či „sladká voda“ je lepšie s cukrom, glukózou, fruktózou alebo HFCS?
- A čo tak zminimalizovať jej konzum a piť hlavne jeden zázračný nápoj – čistú vodu?
Má zmysel debatovať, či je lepšia quinoa, amaranth, alebo proso?
- V porovnaní s buchtami na pare, riadnym krajcom chleba, bagetou z pumpy, zapekanými cestovinami a McDonaldom, ktorákoľvek z týchto možnosti je lepšia.
Domáce, či zahraničné ovocie?
- Aha, btw. koľko ste ho vôbec skonzumovali včera (či už domáceho, alebo zahraničného pôvodu)? Vážne sa pýtam. Nie kandizované sa nepočíta.
Špenát, alebo brokolica? Postriekaná z Billy, alebo z domácej záhradky?
- Hmm…a koľko ste tej zeleniny vôbec skonzumovali za posledný týždeň? Aj tej strašlivo postriekanej. Navyše, vo vašej snahe schudnúť je aj postriekaná zelenina sto krát lepšia alternatíva, ako sladké pečivo, ktorého predaju sa stále darí (niekto ho teda musí kupovať).
Či jesť 3 x alebo 5 x denne?
– Práve to si myslíte, že je dôvod prečo nechudnete? A nie náhodou preto, že 3x denne jete bludy? Čomu pomôže ak ich budete jesť 5x no v menších dávkach?
Losos z akvakultúry z Nórska, alebo vylovený rovno z Atlantídy rukami morskej panny?
- Verte mi, že pri konzumácií raz za týždeň benefity konzumácie lososa, aj z Nórska, prevýšia negatíva (ťažké kovy a pod.). V porovnaní s pľundrou s lekvárom, ktorú si mnoho ľudí dáva v rýchlosti miesto obeda teda určite.
Ideme haniť kuracie mäso z Poľska (och tie nebezpečné hormóny, čo do nich pichajú) a vyzdvihovať mäso od babičky z dvora?
- Jasné poďme, som za. Od babičky pravdepodobne lepšie. Ja konzumujem primárne divinu, no mal by som si vybrať medzi obedom aj s nejasným pôvodom kuracieho mäsa (napr. z Poľska) a tým, že nezjem nič…a potom doma večer kompulzívne vyžerem chladničku, či zošrotujem 200 gramovú milku čokoládu, tak volím hormóny. Zo zdravotného hľadiska je ďaleko väčší problém vysoký kalorický príjem pozostávajúci zo spracovaných sprostostí (sladkosti, slanosti, mcdonald), ako mäso s potenciálnymi hormónmi (čo pochybujem – sú dávno zakázané), alebo rezíduami antibiotík (a vy ste ich nikdy nebrali?). Veď máme legislatívu, ochranné lehoty a pod. Máme kontroly (ako také, ale máme!). Btw…aká legislatíva kontroluje a usmerňuje konzumáciu sladkostí?
Takže sa pýtam ešte raz:
„Do we have knowledge problem?“
„No! We have discipline problem!“
MORÁL PRÍBEHU
Najťažšia časť nie je VEDIEŤ čo máme robiť, ale ROBIŤ to, čo vieme že máme.
Mäso, ryby, vajíčka, zelenina, ovocie, nejaké tie oriešky, dobré tuky a na pitie voda, či čaj. Nechudneš – uber na porciách. Ješ extrémne málo a nechudneš – pridaj (no nie M&Ms cukríky). Výživa vôbec nemusí byť komplikovaná. Komplikované je konzumovať menej sprostosti a pridať viac na „všeobecne uznávaných zdraviu prospešných potravinách“ (vyššie som ich uviedol). Máme problém s disciplínou v jedení a nie s nedostatkom informácií, čo presne jesť. Všetci. Či už tréneri, alebo klienti.
Čo sa týka regenerácie. To je až tak ťažké pochopiť, že top čo pre seba, svoju postavu a zdravie môžeme urobiť je kvalitný spánok? Každý človek ak vidí, že spinká malé dieťa tak je potichu ako sa len dá (len nech spí). Prečo si ten základný dar regenerácie nedoprajeme aj my, dospelí? Masáž, sauna detto.
A čo tréning? Teda nie je dôležitý? Moment, to som vôbec nepovedal. Len paradoxne u mnoho ľudí, ktorým som pomáhal ja, to je tá „najľahšia“ sféra, kde po dobrom stimule, každý dokáže byť bojovník (chodia pravidelne, snažia sa na tréningu atď.). Plus tréning ako sme povedali je pod kontrolou trénera.
No čo vo zvyšných 164 hodín? Bez trénera. Bez stimulu. Bez potleskov a povzbudivého slova.
Vyhrávate svoj boj, či prehrávate?
Radovan „Rady Active“ Gergeľ
http://www.radyactive.sk
http://www.staraskolaslovensko.sk – vzdelávací projekt Rady Active
P.S. Niekomu sa vyššie spomínané prirovnanie môže zdať ako pritiahnuté za vlasy, alebo účelovo vykonštruované, aby sedeli do podaných informácií. No pokiaľ nepracujete s ľuďmi v tejto oblasti, neodpovedáte na ich otázky, tak ani len netušíte, čo si ľudia neuvedomujú, že robia nevhodne napr. v snahe schudnúť. Resp. že vám prídu zaplatiť, aby ste im povedali, že sladkosti sú zlé a špenát dobrý.
P.S.2 Martin Rooney nás na kurze učil, že ak budeme tajiť informácie, nechávať si pre seba, tak možno pomôžeme pár ľudom, s ktorými pracujeme. No je to márnosť. Ak sa podelíme, pomôžeme viacerým. Zdieľanie tohto článku funguje na podobnom princípe. Ďakujem.