Včera som mal diskusiu s pánom, ktorý chcel pre 18násť ročného syna doplnkovú výživu. Na odporúčania môjho obľúbeného „srvátkového proteínu“ reagoval v zmysle:
- „ja radšej rastlinného pôvodu (konopný), pretože je lepší“
- „u tých ostatných (srvátkových), ktoré kúpite na pultoch predajní je pôvod nejasný“
- „ak živočíšnu bielkovinu, tak syn konzumuje tvaroh (kazeín)“
- „aj tak vysoký príjem bielkovín poškodzuje obličky“
- „a mám známeho doktora, ktorý to hovorí“
Akokoľvek to bol milý a inteligentný rozhovor, pochopil som odkaz. Vy nemáte biely plášť, nemáte ten správny titul, 6 rokov tvrdého štúdia…čo len môžete o tom vedieť. Pán má viacero overených zdrojov, ktorým verí. Bohužiaľ.
NA VIAC DIELOV
Hoc o bielkovinách a ich príjme plánujem zvlášť článok, nedá mi aspoň krátko na to nereagovať. Hoc o srvátke ako takej som už písal, budem sa opakovať. Hoc dnešná medicína akokoľvek nápomocná a život predlžujúca, stále je popretkávaná množstvom tradícií, poloprávd, dezinformácií a zastaraných rozprávok. Poďme dať trocha svetla.
V tejto „prvej časti“ (ďalšie nebudú ale na sebe závislé) sa povenujeme produktom prírodného pôvodu, ktoré nás ale môžu otráviť, či zabiť a mojej „láske“ srvátke.
ANI PRÍRODA NIE JE TAK NEVINNÁ
V dnešnej dobe prevláda názor, že všetko čo je prírodného pôvodu je okamžite lepšie a bezpečnejšie. Určite mám v šírení tejto dogmy prsty aj ja, no je nutné rozlišovať. Áno, ak porovnávame mcdonalda s brokolicou, tak to platí 100%. No je potrebné si zároveň uvedomiť, že mnoho rastlín sa chráni pred „zabitím“ cicavcami, hmyzom, či hubami syntetizáciou toxínov a celej škály antinutričných bioaktivných substancií (1). Počas evolúcie sa u bylinožravcov vyvinuli sofistikované obranné mechanizmy, vrátene konzumácie širokého spektra rastlinných druhov, aby došlo k minimalizácií negatív vysokého príjmu spomínaných látok. Z tohto uhla pohľadu slovo „prírodný“ nadobúda nový rozmer. Prírodne sa vyskytujúce substancie v rastlinnej ríši teda nie sú až tak nevinné, alebo až tak užitočné, ako si často predstavujeme. Nadnesene môžeme povedať, že je úplne prírodné umrieť po otrávení sa jedovatými hubami, pretože to je prírodná stratégia húb, ako sa zbaviť nepriateľa.
Rovnako tak profesor Ames (amer. biochemik, cez 555 publikácií – jeden z stovky najcitovanejších vedcov) uviedol už v roku 1987 vo svojej zaujímavej práci s názvom „Ranking Possible Carcinogenic Hazards“, že bežne v strave konzumujeme 10 000 násobne VÄČŠIE množstvo (čo sa týka váhy) „prírodných pesticídov“, ako tých vytvorenými ľuďmi (2). Rastliny dokonca produkujú oveľa viac toxínov v prípade, že sú poškodené hmyzom, alebo hubami. Napr. ak je zeler napadnutý plesňami dochádza až k 100násobnému zvýšeniu karcinogénu, ktorý obsahuje (psoralen).
Ďalej sú v práci spomínané produkty ako arašidové maslo, bazalka, horčica, huby, sake, slanina – všetky obsahujúce substancie, ktoré za určitých okolností a koncentrácií môžu mať deštrukčný charakter na zdravie človeka. Upozorňuje aj na pivo a víno, pričom je známe, že alkohol a jeho hlavný metabolit acetaldehyd sú u krýs karcinogénom (3). Áno, etyl alkohol patrí u týchto hlodavcov medzi najslabšie karcinogény, no príjem alkoholu u ľudí je mnohokrát enormný, takže pán profesor uvádza, že riziko je značne vysoké (rozmyslel by som si teda, ako veľmi sa chcem v piatok večer opiť). Ames dokonca prirovnáva karcinogénne riziko konzumácie potravín, ktoré obsahujú rezíduá industriálnych chemikálií (ako PCBs, DDE/DDT), k riziku vypitiu jedného pohára vody z kohútia (porovnáva najmä DDE/DDT vs. chloroform). No podotýka, že to riziko je nesignifikantné v porovnaní s príjmom napr. prírodných „pesticídov“ , ktoré konzumujeme denne z rôznych bežne dostupných potravín. Pričom mnoho z týchto prírodných „toxických chemikálií“ má karcinogény, či mutagénny charakter.
„Even daily consumption of 100 times the average intake of DDE/DDT or PCBs would produce a possible hazard that is small compared to other common exposures…” (Bruce N. Ames)
MORÁL PRÍBEHU
Rastlinný pôvod nemusí ihneď garantovať maximálnu neškodnosť. Je to mylný pohľad na vec. Všetko je otázkou miery, koncentrácie, veľkosti a frekvencie príjmu, či rizika samotnej substancie na ľudský organizmus (aj úplne prírodnej). Štandardne dostupné potraviny, obsahujú množstvo antinutričných látok. Či už sa jedná o brokolicu, špenát, listovú zelenina celkovo, červené víno, horkú čokoláda, orechy, alebo zelený čaj. V podstate aj vláknina je „antinutrient“.
Ani príroda teda nie je tak nevinná ako by sa zdalo. A na druhej strane, nie všetko ľuďmi vytvorené, spracované, musí predstavovať ihneď obrovský hazard so zdravým (tu sa nebavím o sladkostiach, slanostiach). Treba sa pýtať a hľadieť detailnejšie.
Ja som sa teda opýtal pána, akej látky sa tak v srvátke bojí, no nevedel odpovedať. Každopádne moje odporúčanie akceptovať nechcel. Má predsa svoje zdroje.
Pritom srvátka a jej peptidy vykazujú značne pozitívne vlastnosti na zdravie človeka. Jej jednotlivé bielkovinové frakcie môžu vystupovať ako prostriedky hypotenzné (4, 5, 6, 7), protirakovinové (8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15), imunomodulačné (16), prostriedky viažuce minerály (17), antimikrobiálne, antibakteriálne a antivirálne prostriedky (18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25), prostriedky povzbudzujúce zdravie čriev (22, 26, 27, 28), hypocholesterolemické (29, 30, 31), inzulinotropné (32, 33, 34, 35, 36, 37, 38) a prostriedky psychomodulačné (39, 40, 41, 42).
Navyše z dostupných informácií sa javí, že mliečne zdroje bielkovín (napr. srvátka) prevyšujú tie nemliečne [43]. Pravdepodobne kvôli výnimočnému obsahu esenciálnych aminokyselín, obzvlášť BCAA, ktoré sú zastúpené v hlavných bielkovinových frakciách srvátky (napr. Beta-laktoglobulínu) vo väčšom množstve, v porovnaní s bežným zdrojom proteínu [44]. Bielkoviny zo srvátkových koncentrátov konzumované pred jedlom kontrolujú aj hladinu glukózy a inzulínu následne po konzumácií [46]. Bielkoviny srvátky excelujú aj v porovnaní s inými mliečnymi proteínmi. Konkrétne frakciou beta-kazeín, ktorá je spájaná so zvýšenou mortalitou infarktu myokardu [45]. V zvieracích experimentoch práve kazeín zhoršoval aterosklerózu (ochorenie tepien) [47]. Lindeberg vo svojej knihe „Food and Western Disease“ uvádza, že v odbornej literatúre môžete nájsť cez 25 štúdií (nechce sa mi ich tu všetky prepisovať), kde sa porovnáva kazeín a sója v zmysle progresie aterosklerózy a endoteliálnej disfunkcie (prvé štádium aterosklerózy). Výsledok? Vo všetkých štúdiách sa zistilo, že kazeín je viac aterogenný. Dodáva, že je zaujímavé, ako autori týchto publikácií, teda okrem jednej, prišli skôr k záveru, že sójový proteín zabraňuje ateroskleróze a nie, že kazeín ju spôsobuje. No pokusy na škrečkoch ukázali, že bielkoviny z mäsa viedli k menej zreteľnému rozvoju aterosklerózy v porovnaní so sójou (rastlinný zdroj), takže ich vyvodené závery môžu byť zavádzajúce (48, 49).
Nie to neznamená, že by ste mali prestať konzumovať tvaroh. Veda sa tak nedá interpretovať. No môže to znamená, že dostupné informácie napovedajú, že určité zdroje bielkovín môže byť prospešnejšie (a menej rizikovejšie) pre ľudské zdravie ako ostatné. Napr. spomínaná srvátka – veľmi málo negatívneho som našiel na jej jednotlivé bielkovinové frakcie. Srvátkové bielkoviny so svojim skóre excelujú v rôznych meraniach kvality proteínu kvôli rovnovážnemu zloženiu 162 aminokyselín a relatívne vysokému pomeru leucínu a ostatných rozvetvených aminokyselín (izoleucín a vaĺín), ktoré zastávajú dôležitú úlohu v metabolizme bielkovín u ľudí. Aminokyselinová kompozícia srvátkových bielkovín je proporcionálne podobná k bielkovinám tvoriacim skeletálne svalstvo. Srvátkové bielkoviny teda vykazujú skvelé technologické, nutričné a najmä zdraviu prospešné účinky.
No čo len ja môžem vedieť…keď nemám ten správny titul a biely plášť.
Radovan „Rady Active“ Gergeľ
http://www.radyactive.sk
http://www.staraskolaslovensko.sk – vzdelavací projekt Rady Active
ZDROJE:
[1] HERRERA,C.M.&PELLMYR,O. Plant-animal interactions. An evolutionary approach. Blackwell, Oxford. 2008.
[2]https://toxnet.nlm.nih.gov/cpdb/pdfs/Science-Ranking.pdf
[3]Ethyl alcohol contents of wine and beer were assumed to be 12% and 5%, respectively.TheTDn calculationis based on M. J.Radike,K.L.Stemmer,E. Bingham, Envion. Health Perpect. 41, 59 (1981). Rats exposed to 5% ethyl alcohol in drinking water for 30 months had increased incidences of endocrine and liver tumors.
[4] ONWULATA, C.I., HUTH P.J. Whey Processing, Functionality and Health Benefits. Blackwell Publishing and the Institute of Food Technologists, 2008. 400 s. ISBN 9780813809038.
[5] FITZGERALD, R.J. – MEISEL, H. Lactokinins: Whey protein-derived ACE inhibitory peptides. In Nahrung [online]. . 1999, vol. 43, is. 3, pp. 165–167 [cit. 2014.03.03.] Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10399349.
[6] MULLALLY, M.M – MEISEL, H. – FITZGERALD, R.J. Synthetic peptides corresponding to α-lactalbumin and β-lactoglobulin sequences with angiotensin-I-converting enzyme inhibitory activity. In Biol. Chem. Hoppe. Seyler. [online].1996, vol. 377, is. 4, pp. 259–260 [cit. 2014-03-03]. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8737991.
[7] FITZGERALD, R.J. – MURRAY, B.A. – WALSH, D.J. Hypotensive peptides from milkproteins. In J. Nutr. [online]. 2004, vol. 134, pp. S980–S988 [cit. 2014.03.03.].
Dostupné na internete: http://jn.nutrition.org/content/134/4/980S.long
[8] BOUNOUS, G. – BATIST, G. – GOLD, P. Whey proteins in cancer prevention. In Cancer Lett. [online]. 1991, vol. 57, is. 2, pp. 91–94 [cit. 2014-03-03]. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/2025891.
[9] WALZEM, R.L. – DILLARD, C.J. – GERMAN, J.B. Whey components: Millennia of evolution create functionalities for mammalian nutrition: what we know and what we may be overlooking. In Crit. Rev. Food Sci. Nutr. [online]. 2002, vol. 42, is. 4. pp. 353–375 [cit. 2014-03-03]. ISSN 1549-7852.
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12180777.
[10] STERNHAGEN, L.G. – ALLEN, J.C. Growth rates of a human colon adenocarcinoma cell line are regulated by the milk protein α-lactalbumin. Adv. Exp. Med. Biol. [online]. 2001, vol. 501, pp.115–120 [cit. 2014-03-03].
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11787673.
[11] SVENSSON, M., et. al. Conversion of α-lactalbumin to a protein inducing apoptosis. PNAS [online]. 2000 , vol.97, is. 8, pp. 4221– 4226 [cit. 2014-03-03]. Dostupné na internete: http://www.pnas.org/content/97/8/4221.full.
[12] HALLGREN, O. HAMLET triggers apoptosis but tumor cell death is independent of caspases, Bcl-2 and p53. In Apoptosis [online]. 2006, vol. 11, is. 2, pp. 221–233 [cit. 2014-03-03]. Dostupné na internete:ftp://ftp.cohensw.com/pub/pca/Hallgren-bcl2-p53-HAMLET.pdf.
[13] FAST, J. et. al. Stability of HAMLET— a kinetically trapped α-lactalbumin oleic acid complex. In Protein Sci. [online]. 2005, vol. 14, is. 2, pp. 329–340 [cit. 2014.03.03.] Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2253409/.
[14] CASTRO, GA. Et al. In vitro impact of a whey protein isolate (WPI) and collagen hydrolysates (CHs) on B16F10 melanoma cells proliferation. In J. Dermatol Sci.[online]. 2009 [cit. 2014-03-03]. Dostupné na internete:
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19695839.
[15] YOO, Y.C., et.al. Apoptosis in human leukemic cells induced by lactoferricin, a bovine milk protein-derived peptide: Involvement of reactive oxygen species. In Biochem. Biophys. Res. Commun. [online]. 1997, vol. 237, is. 3, pp. 624–628 [cit. 2014-03-03]. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9299415.
[16] CROSS, M.L. – GILL, H.S. Immunomodulatory properties of milk. In Br. J. Nutr.2000, vol. 84, is. 1, pp. S81–S89.
[17] VEGARUD, G.E. – LANGSRUD, T. – SVENNING, C. Mineral-binding milk proteins and peptides: Occurrence, biochemical and technological characteristics. In Br. J. Nutr. 2000, vol. 84, is. 1, pp. S91–S98.
[18] CHATTERTON, D.E.W. et.al. Bioactivity of β-lactoglobulin and α-lactalbumin: Technological implications for processing. In Int.Dairy J. [online]. 2006, vol. 16, is. 11, pp. 1229–1240 [cit. 2003-10-03]. Dostupné na internete:
http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0958694606001439.
[19] CLARE,D.A. – CATIGNANI, G.L. – SWAISGOOD, H.E. Biodefense properties of milk: The role of antimicrobial proteins and peptides. In Curr. Pharm. Des. [online]. 2003, vol. 9, is. 16, pp. 1239–1255 [cit. 2014.03.03.]. Dostupné na internete:
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12769734.
[20] MEISEL, H. Biochemical properties of regulatory peptides derived from milk proteins. In Biopolymers [online].1997, vol. 43, is. 2, pp. 119–128 [cit. 2014-03-03].
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9216247.
[21] PELLEGRINI, A. et. al. Antimicrobial peptides from food proteins. Curr. Pharm. Des. [online]. 2003, vol. 9, is. 16, 1225–1238[cit. 2014-10-03]. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12769733.
[22] YALCIN, A.S. Emerging therapeutic potential of whey proteins and peptides. In Curr. Pharm. Des.[online]. 2006, vol. 12, is. 13 [cit. 2014-03-03]. Dostupné na internete: <http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16729875>.
[23] BRUCK, W.M. – GRAVERHOLT, G. – GIBSON, G.R. A two-stage continuous culture system to study the effect of supplemental α-lactalbumin and glycomacropeptide on mixed cultures of human gut bacteria challenged with enteropathogenic Escherichiacoli and Salmonella serotype typhimurium. In J. Appl. Microbiol. [online]. 2003, vol. 95, is. 1, pp. 44–53 [cit. 2014-10-03].
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12807453.
[24] PELLEGRINI, A. et. al. Isolation and identification of three bactericidal domains in the bovine α-lactalbumin molecule. In Biochim. Biophys. Acta [online]. 1999, vol. 1426, is. 3, 439–448[cit. 2014-10-03].
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10076060.
[25] DI MARIO, F. Use of bovine lactoferrin for Helicobacter pylori eradication. In Dig. Liver. Dis. [online]. 2003, vol. 35, is. 10, pp. 706–710[cit. 2014.01.03.].
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14620619.
[26] KILARA, A. – PANYAM, D. Peptides from milk proteins and their properties. In Crit. Rev. Food Sci. Nutr. [online]. 2003, vol. 43, is. 6, pp. 607–633[cit. 2014-03-03].
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14669880.
[27] PETSCHOW, B.W. – TALBOTT, R.D. Response of Bifidobacterium species to growthpromoters in human and cow milk. In Pediatr. Res. [online]. 1991, vol. 29, is. 2, pp. 208–213[cit. 2014.10.03.].
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/2014160.
[28] PETSCHOW, B.W. – TALBOTT, R.D. – BATEMA, R.P. Ability of lactoferrin to promote the growth of Bifidobacterium spp. in vitro is independent of receptor binding capacity and iron saturation level. In J. Med. Microbiol. [online]. 1999, vol. 48, is. 6, pp. 541–549 [cit. 2014.03.03.].
Dostupné na internete: http://jmm.sgmjournals.org/content/48/6/541.full.pdf
[29] KONTOPIDIS, G., HOLT, C. – SAWYER, L. Invited review: β-Lactoglobulin: Binding properties, structure, and function. In J. Dairy Sci. [online]. 2004, vol. 87, is. 4, pp. 785–796[cit. 2014-03-03]. Dostupné na internete:
http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0022030204732221.
[30] KAJIKAWA, M., Lactoferrin inhibits cholesterol accumulation in macrophages mediated by acetylated or oxidized low-density lipoproteins. In Biochim. Biophys. Acta [online].1994, vol. 1213, is. 1, pp. 82–90 [cit. 2014-03-03]. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8011684.
[31] NAGAOKA, S. et. al. Identification of novel hypocholesterolemic peptides derived from bovine milk β-lactoglobulin. In Biochem. Biophys. Res. Commun. [online].2001, vol. 281, is. 1, pp. 11–17 [cit. 2014-03-03].
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11178953.
[32] ETZEL, M.R. et. al. Manufacture and use of dairy protein fractions. In J. Nutr. [online]. 2004, vol. 134, is. 4, pp. 996S–1002S [cit. 2014.03.03.]. Dostupné na internete: http://jn.nutrition.org/content/134/4/996S.abstract.
[33] NILSSON, M. et. al. Glycemia and insulinemia in healthy subjects after lactose-equivalent meals of milk and other food proteins: The role of plasma amino acids and incretins. In Am. J. Clin. Nutr. [online].2004, vol. 80, is. 5, pp. 1246–1253 [cit. 2014-03-03].
Dostupné na internete: http://ajcn.nutrition.org/content/80/5/1246.abstract.
[34] PFEUFFER, M. – SCHREZENMEIR, J. Milk and the metabolic syndrome. Obes. Rev. [online]. 2007, vol. 8, is. 2, pp. 109–118 [cit. 2014.03.03.].
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17300277.
[35] MCLEOD, J.F. Clinical pharmacokinetics of nateglinide: A rapidly-absorbed, short-acting insulinotropic agent. In Clin. Pharmacokinet. [online] 2004, vol. 43, is. 2, pp. 97–120 [cit. 2014-01-13].
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14748619.
[36] MARCELLI-TOURVIEILLE, S. et. al. Acute insulin response (AIR): Review of protocols and clinical interest in islet transplantation. In Diabetes Metab. [online]2006, vol. 32, is. 4, pp. 295–303 [cit. 2014-01-13]. Dostupné na internete:
http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1262363607702835.
[37] SIMINIALAYI, I.M. – EMEM-CHIOMA, P.C. Type 2 diabetes mellitus: A review of pharmacological treatment. In Niger. J. Med. [online]. 2006, vol. 15, is. 3, pp. 207–214 [cit. 2014-03-03]. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17111744.
[38] FRID, A.H. et.al. Effect of whey on blood glucose and insulin responses to composite breakfast and lunch meals in type 2 diabetic subjects. Am. J. Clin. Nutr. [online]. 2005, vol. 82, is. 1, pp. 69–75 [cit. 2014.03.03.]. Dostupné na internete:
http://ajcn.nutrition.org/content/82/1/69.abstract.
[39] MARKUS, C.R. – OLIVIER, B. – DE HAAN, E.H. Whey protein rich in α-lactalbumin increases the ratio of plasma tryptophan to the sum of the other large neutral amino acids and improves cognitive performance in stress-vulnerable subjects. In Am. J. Clin.Nutr. [online] 2002, vol. 75, is. 6, pp. 1051–1066 [cit. 2014-01-13]. Dostupné na internete:
http://ajcn.nutrition.org/content/75/6/1051.full.
[40] SCHMITT, J.A. et. al. Memory function in women with premenstrual complaints and the effect of serotonergic stimulation by acute administration of an α-lactalbumin protein. In J.Psychopharmacol. [online]. 2005, vol. 19, is. 4, 375–384 [cit. 2014-03-03]. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15982992.
[41] BOOIJ, L. et al. Diet rich in α-lactalbumin improves memory in unmedicated recovered depressed patients and matched controls. In J Psychopharmacol [online]. 2006, 20(4):526-35 [cit. 2014-10-03]. Dostupné na internete:
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16174675.
[42] YAMAUCHI, R., et.al. Effect of β-lactotensin on acute stress and fear memory. Peptides [online]. 2006, vol. 27, is. 12, pp. 3176–3182 [cit. 2014-03-03]. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17000030.
[43] ZEMEL, M.B. Calcium and dairy acceleration of weight and fat loss during energy restriction in obese adults. In Obes. Res. [online]. 2004, 12: 582–590.
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15090625.
[44] ETZEL, MR. Manufacture and use of dairy protein fractions. In J Nutr. [online]. 2004 Apr; 134(4):996S-1002S.
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15051860.
[45] McLACHLAN, CN. beta-casein A1, ischaemic heart disease mortality, and other illnesses. In Med Hypotheses. [online]. 2001 Feb; 56(2):262-72.
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11425301.
[46] AKHAVAN, T. et al. Effect of premeal consumption of whey protein and its hydrolysate on food intake and postmeal glycemia and insulin responses in young adults. In Am. J. Clin. Nutr. [online]. 2010, 91: 966–975.
Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20164320.
[47] Kritchevsky, D. (1995) Dietary protein, cholesterol and atherosclerosis: a review of the
early history. J Nutr 125, 589S–93S.
[48] Wilson, T.A., Nicolosi, R.J., Marchello, M.J. & Kritchevsky, D. (2000) Consumption of ground bison does not increase early atherosclerosis development in hypercholesterolemic hamsters. Nutr Res 20, 707–19.
[49] LINDEBERG, S. Food and Western Disease. Wiley-Blackwell. 2010
[50] GERGEĽ, R. Stanovenie vybraných fyzikálno-chemických parametrov srvátky, Diplomová práca UVLF v Košiciach, Košice, 2016